Napísali o drotárii, drotároch
ÚVOD
V našich mestách a dedinách sa občas objavujú ľudia, ktorí svoje remeslo oznamujú s výkrikom „Hrnce plátať, drôtovať!" Sú to drotári, ktorých predkovia voľakedy pochodili polovicu Európy, osobnosť ktorých inšpirovala nejedného básnika a spisovateľa1, o ktorých vyšli štúdie2, a ktorí sa dostali ešte aj na plátna maliarov.
„Drotári, drotári, ako divé husi..."
Drotárstvo, ktorého počiatky na Kysuciach siahajú pravdepodobne do polovice 18. storočia, bolo špecifickým tradičným zamestnaním mužskej populácie. Rozhodujúci význam pre jeho vznik malo už existujúce železiarstvo a manufaktúry na výrobu drôtu v susednom Sliezsku, rovnako ako nepriaznivé hospodárske podmienky na severozápade Slovenska.
Najstaršie písomné zmienky o drotároch na Kysuciach pochádzajú z obcí Nesluša a Zákopčie, v ktorých sa spočiatku venovalo drotárstvu ako doplnkovému domácemu zamestnaniu len pár jednotlivcov.
Svetom, moje, svetom
Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič a predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár slávnostne uviedli do života knihu Drotárstvo s podtitulom Veľká kniha o slovenskom drotárstve. Stalo sa tak v priestoroch Považskej galérie umenia v Žiline, kde je inštalovaná stála expozícia drotárstva Považského múzea v Žiline. Spoločné dielo Vydavateľstva Matice slovenskej v Martine, Považského múzea v Žiline a Kysuckého múzea v Čadci (obe múzeá sú v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK) je zavŕšením jubilejného roku, v ktorom si Považské múzeum pripomína 20. výročie svojho úspešného projektu revitalizácie drotárstva na Slovensku.
Magické prostriedky používané v pozitívnom či v negatívnom zmysle poznali už staroveké národy a s ich existenciou sa stretávame aj dnes u prírodných kmeňov. Vo vidieckom prostredí Slovenska boli po stáročia základom mnohých obradov, zvykov a povier. Významné miesto medzi nimi mali aj magické rastliny. Praktiky s nimi spojené boli takmer každodennou záležitosťou. Slúžili nielen na ochranu zdravia a majetku človeka či prosperitu hospodárstva, ale aj na škodenie iným osobám a zvieratám. Významné miesto mali aj v ľudovom liečiteľstve, v ľúbostnej mágii a veštbách.
Ľudia pripisovali nadprirodzenú moc rastlinám na základe rôznych faktorov. Jedným z nich bolo ich skutočné pôsobenia na ľudský organizmus, napríklad prostredníctvom obsahujúcich jedov a liečivých látok. Využívala sa aj podobnosť medzi názvom rastliny a želaným výsledkom alebo jej celkový vzhľad. Rastliny tiež mohli svoju moc získať alebo znásobiť pokropením svätenou vodou.
